Zomrel don Augustín Vrecko, SDB

Port-au-Prince - V pondelok ráno, v nemocnici na Haiti zomrel vo veku nedožitých osemdesiat rokov slovenský misionár, salezián don Augustín Vrecko. Našu farnosť navštívil pred štyrmi rokmi, po tom, čo s ním na tomto karibskom ostrove prežil pol roka ako misijný dobrovoľník náš rodák Štefan Račák.


Bratislava 10. marca (TK KBS) Vo veku nedožitých 80 rokov dnes na Haiti zomrel saleziánsky kňaz a misionár don Augustín Vrecko, SDB. TK KBS o tom informoval Marek Poláček. Odvolal sa na informáciu kňaza a lekára Ricka Frechetta, riaditeľa americkej nemocnice v hlavnom meste Haiti, kde bol v uplynulých dňoch páter hospitalizovaný. Miestom jeho posledného odpočinku sa zrejme stane jeho bývalá farnosť Bois de Lorence, ktorú založil a kde postavil murovaný kostol. Pochovaný tak bude medzi "svojimi" chudobnými, ako si počas života viackrát želal.

"Bol som s ním včera na obed a bol pokojný. Poobede sa však jeho stav zhoršil. Vrátil som sa k nemu o 18:00 a pomodlil sa pri jeho lôžku ruženec. Posledné pomazanie som mu udelil už keď sme ho prijali minulý pondelok. Včera večer o šiestej bol pri vedomí a bol láskavý napriek tomu, že zápasil s dýchaním. Myslím si, že jeho stav sa začal zhoršovať už pred minulotýždňovou mŕtvicou, ktorá bola následkom, nie príčinou jeho zhoršeného zdravotného stavu. Významnými faktormi boli určite zápal pľúc a ťažkosti s prehĺtaním. Bol to čas (kairos) poslednej agónie (boja, ktorý odkrýva jeho dušu a charakter) otca Augustína, ktorý zomrel zahrnutý láskou a modlitbami z blízka i ďaleka," informoval prostredníctvom e-mailu P. Rick Frechette, ktorý ho spoznal len pred týždňom, ale po spoznaní bol pri ňom viackrát. "Som rád, že som mohol brata v kňazskej službe sprevádzať pri jeho poslednej agónii, byť mu spoločníkom a modliť sa pri ňom. Otca Augustína som si aj za ten týždeň obľúbil. Modlime sa za jeho večný odpočinok a prosme, nech sa prihovára za nás, ktorí zatiaľ zostávame na tejto zemi, aby sme pracovali pre dobro nášho sveta a jeho obyvateľov.” P. Augustín skonal ráno o 4:00 h haitského času (okolo 10:00 h SEČ).

Augustín Vrecko sa narodil v obci Nevidzany pri Prievidzi v roku 1934. Vysokoškolské lesnícke štúdiá bol donútený komunistickým režimom prerušiť. V 50-tych rokoch minulého storočia sa mu podarilo zázračne utiecť cez hranicu na západ. Aby sa zachránil pred hladom v utečeneckom tábore v Nemecku, vstúpil do americkej armády a stal sa jej dôstojníkom. Obdivoval prácu Saleziánov Dona Boska v utečeneckých táboroch, preto neskôr vstúpil do ich spoločnosti. Po štúdiách teológie vo francúzskom Lyone bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Belgicku. V roku 1975 odišiel pracovať ako misionár medzi najchudobnejších roľníkov na vidiek na Haiti. Približne po 20-tich rokoch sa musel kvôli vážnym zdravotným komplikáciám vrátiť do Belgicka. Opäť zázrakom prežil a zaumienil si pomôcť Slovensku tak, že zabezpečí štúdiá pre slovenských študentov na belgických univerzitách, aby tak pomohol „meniť hlavy Slovákom“. Haiti ho však priťahovalo i naďalej a preto sa do tejto chudobnej krajiny v roku 2007 vrátil. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pracoval na rozvojovom projekte v dedinke L´Aguamith. Naposledy na Haiti odletel 21. februára, len mesiac po vážnom lekárskom zákroku v Belgicku.

-----------------------------------------------------------------

Prinášame výber niektorých myšlienok dona Augustína Vrecka:

* Z posledného vianočného priania: „V našej chudobe potrebujeme bohatstvo nášho Nebeského Otecka. Kde a čo je bohatstvo? Čo je chudoba? Vo väčšine ľudských hláv je to veľmi pomiešané!!! Otec Nebeský nám poslal svojho milovaného Syna, aby bol cestou každého človeka do jeho náručia – vždy, všade a vo všetkom. Aby bol Slovom-Svetlom-Smerom. Znamená slobodná vôľa, že máme na výber?! Rozjímajme spolu. Smrť je hranicou konca a začiatku! V pozemskom živote môžeme aj blúdiť, s večným životom nemáme skúsenosť. Máme len Dôveru. Želám si, aby ti dal Všemohúci hlboký pocit jeho nežnosti k tebe.
* Po poslednom návrate z Haiti do Belgicka v októbri 2013: „Je už tomu niekoľko dní od môjho zakotvenia v Belgicku. Aký to bol šok napriek tomu, že to tu dôverne poznám! Aká zmena, aký rozdiel! Pozemský raj! Ako upozorniť našich spoluobčanov na našu vysokú životnú úroveň (aj keď čiastočne zaslúženú), aby si to s povďačnosťou zobrali k srdcu? Zabudol vôl, kedy telaťom bol?!
* Keď chceme byť šťastní, musíme sa zapojiť, aby sme stavali svet iným spôsobom. Nikto nemôže urobiť šťastným sám seba. Len druhí ťa môžu urobiť šťastným.
* Keď mne pomohli, prečo by som aj ja nepomohol. Svedectvo života je viac ako pekné kázne.
* Tí čo neposlúchajú to majú ťažšie ako tí, čo poslúchajú. Musia niesť ťarchu neposlušnosti.
* Ideš cestou akú ti pripravil Boh, aj keď si to neuvedomuješ. Si v Jeho rukách, aj keď neviem, či má Boh ruky.
* Chudobní sa vedia poďakovať Bohu. Keď si zabezpečený, už Boha nepotrebuješ.
* Naplniť brucho a nenaplniť srdce, to nejde. To musí ísť spolu. Ten čo má dobré srdce, môže pomôcť aj druhým.
* Stvoriť úsmev na tej tvári čo bola smutná, to je ten najkrajší dar.
* V každom človeku sa nachádza naraz spôsob, ako žiť ako syn Boží, alebo ako dievča Božie, alebo žiť ako zviera. Ale aj zvieratá vedia milovať svojím spôsobom.
* Ľudia sa nenarodili pre cintorín, ale pre kráľovstvo Božie. Keby si to uvedomovali, určite by bol tento svet na peknejšej ceste.
* Krv je všade rovnako červená a všetci sme deťúrencami toho istého otca.
* „Ten čo je vyššie sa musí ponížiť, aby pomáhal tým, čo sú nižšie. Takú máme spoločnosť? Určite nie. Ten čo je vysoko, ešte by chcel byť vyššie. Ten čo má, ešte by chcel mať viac. Všetko naopak evanjelia. A preto sme nešťastní. Ľudia sa musia zamyslieť, prečo sú na zemi a aká je ich zodpovednosť voči druhým.“
* Ako človek máš zodpovednosť, aby si trpiacemu priniesol trošku radosti, aby si mu pomohol. Potom on bude môcť pomôcť druhým.
* Mám dôveru v ľudí, ktorí nemyslia len sami na seba, ale na druhých. To existuje, aj keď takí vtáčkovia nelietajú všade. Ale nájdeš ich.
* Čím menej chcem stavať na peniazoch. Čím viac máš dôveru v peniaze, tým menej dosiahneš.
* Môžeš robiť buď dobre, alebo zle. Buď sa staráš sám o seba, alebo sa staráš o druhých.
* Prázdne sudy robia viac hrmotu ako plné. Tí čo robia zle určite majú viac ohlasu ako tí, čo robia dobre. Škoda.
* Nemôžeš dať napiť niekomu, kto nemá smäd.
* Keď chceme niečo dokázať, musíme sa za to unaviť.
* Človek je tou najkrajšou katedrálou a prebýva v ňom Boh.


Stanislav Mikolajčík, stanislav@novot.sk
Stiahnute z Novoť - Nezávislý informačný portál