Pôstna zbierka na stavbu nemocnice v Južnom Sudáne

Novoť/Južný Sudán - Prostredníctvom výťažku zo 7. Ročníka celoslovenskej zbierky – Tehlička, chce občianske združenie SAVIO postaviť a prevádzkovať nemocnicu v Južnom Sudáne, kde aktuálne ako misijný dobrovoľník pôsobí aj Námestovčan Tomáš Laštík. Zbierku je možné podporiť zaslaním finančných prostriedkov na účet 262 085 2641/1100 alebo poslaním darcovskej SMS správy v tvare DMS (medzera) TEHLICKA na číslo 877 v období do 30.4.2012. Jej cena 1 euro. Viac informácii na www.savio.sk


„Zmyslom Tehličky je nielen oboznamovať slovenskú verejnosť so životom ľudí v chudobnejších oblastiach sveta, ale rozvíjať aj našu solidaritu a spoluzodpovednosť. Budovanie nekonzumného postoja k života, prirodzenej skromnosti a spolupráce je najlepšou pomocou pre rozvojové krajiny,“ hovorí projektový manažér SAVIA Juraj Janto.

OZ SAVIO realizuje viaceré projekty rozvojovej pomoci v chudobnejších krajinách v spolupráci so Saleziánmi dona Bosca. Hlavným motívom kampane je posolstvo „Pomôžte zmierniť bolesť“, ktoré je podporené aj vizuálom hrdzavého chirurgického noža, zelených listov ako alternatívneho antibiotika a kúskom drievka, ktoré pri zahryznutí slúži ako anestetikum. Zbierku podporujú aj viaceré osobnosti, napríklad prof. Vladimír Krčméry, herec Ján Galovič a bývalý futbalista Dušan Tittel.

Do Tehličky sa zapojí aj takmer 200 základných a stredných škôl, mládežníckych stredísk Saleziánov dona Bosca, farností a ďalšie organizácie po celom Slovensku. Spoločne budú počas pôstu (40 dní) realizovať viaceré aktivity, ktoré smerujú k napĺňaniu zámerov celého podujatia (besedy, tvorivé dielne, rozvojové vzdelávanie na vyučovacích hodinách, benefičné koncerty, výstavy, burzy atď.). SAVIO pripravilo pre žiakov aj konkrétnu tvorivú aktivitu spojenú so symbolickou výstavbou nemocnice.

„V predchádzajúcich ročníkoch Tehličky SAVIO podporilo výstavbu studní a škôl, vzdelávacie, výchovné a sociálne projekty v Južnom Sudáne, Keni, Angole, Čade,na Haiti, v Ekvádore, Azerbajdžane a na Sibíri,“ hovorí salezián Peter Kuchár, predseda združenia. Viac o Tehličke a ďalších v projektoch je možné získať na stránke www.savio.sk.

Spracované podľa www.tkkbs.sk


Južný Sudán


Južný Sudán vznikol ako štát len minulý rok keď sa juh krajiny obývaný kresťanským obyvateľstvom prostredníctvom referenda oddelil od moslimského severu. Vyhlásenie samostatnosti Južného Sudánu malo pre chudobných ľudí veľký význam, nakoľko boli v spoločnom štáte diskriminovaní. Na osamostatnenie sa veľmi tešili, boli hrdí na svoj novy štát, a tužia, aby to znamenalo pre nich zlepšenie života po každej stránke. Aby mali dosť potravín, aby mohli chodiť do školy, aby dostali dobru liečbu, keď ochorejú, aby mali bicykle a auta, aby mali elektrinu, internet...

priemerný vek a dĺžka života
 To, aký je priemerný vek obyvateľstva, a aká priemerná dĺžka života nie je v žiadnych štatistických údajoch o Južnom Sudáne. Ľudia často totiž ani nevedia, koľko majú rokov a neexistuje žiadna oficiálna registrácia obyvateľstva. Podľa neoficiálnych dokumentov sa dožívajú len niečo cez 42 rokov priemerne

Ženy v spoločnosti
 Dievčatá sa v krajine mnohokrát nedobrovoľne vydávajú už v 13 až 15 rokoch a častokrát ich rodičia vymenia za kravy a takto si zaobstarajú potravu a živobytie. Dievčatá musia častokrát ťažko pracovať s u pokladané za menejcenné v porovnaní s mužmi.

Význam vzdelávania
Všetky financie, ktoré sa investujú do vzdelania, pomôžu byť ľuďom sebestačnými. Vzdelanie im dáva nádej na lepšiu budúcnosť a na lepšie uplatnenie sa v živote.

Šírenie informácii
Rozhlas je vynikajúca forma šírenia informácii - lebo tam neexistujú, prístup na internet ma minimum populácie. Rádio počúvajú radi - majú radia na baterky alebo také, co sa nabíjajú mechanicky- "natočia sa", alebo cez mobil.

Prítomnosť a práca saleziánov a dobrovoľníkov
Prítomnosť a práca saleziánov a dobrovoľníkov sa v Južnom Sudáne sústredí najmä na oblasť vzdelávania, evanjelizáciu, svedectvo života, materiálnu pomoc, a to zabezpečenie potravinovej pomoci, vedenie dispenzarov alebo podpora nemocníc.....

Zdravotná starostlivosť
V Južnom Sudáne neexistuje komplexne organizovaná zdravotná starostlivosť a nie je dostupná pre každého.
Rôzne organizácie poskytujú zadarmo očkovacie programy pre deti a aj pre ženy v produktívnom veku. Niektoré len v nemocniciach, niektoré robia aj výjazdy do terénu a informácie o očkovaní častokrát vyhlasujú miestnym rozhlasom. Takto sa snažia zabezpečiť to, aby bolo čo najviac detí zaočkovaných.
Onkologická liečba, chemoterapia, ožarovanie, to ani nie je v Južnom Sudáne dostupne. Častá je tuberkulóza, ešte existujú aj pacienti s leprou a výskytom HIV. Nemocnice sú vybavené rôzne - niektoré úplné jednoduché, len s ambulanciou, kde ordinuje zdravotná sestra, vtedy to ani nie je nemocnica, ale "dispensary" a aj to zachráni veľmi veľa životov, lebo vedia dať pacientovi antimalárika, antibiotika a podobne.
Potom existujú aj lepšie vybavene nemocnice, s operačnými sálami, ale tých by bolo treba ešte mnohonásobne viac, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre všetkých obyvateľov.
V niektorých regiónoch nie je dostupná ani najbežnejšia operácia ako napríklad operácia pruhu, cisársky rez, operácie jednoduchých úrazov. Aj laboratórne vyšetrenia sa nerobia vo veľkom rozsahu, nie je na to totiž vybavenie. Nemocnice sú aj pod správou vlády, ale väčšinu tvoria rôzne nemocnice sponzorovane nejakou humanitárnou organizáciou alebo cirkvou.
Deti sa rodia prevažne doma. Existujú už nemocnice, kde môžu ženy porodiť, kde sú aj možnosti prenatálnej starostlivosti na jednoduchej úrovni - žiadny ultrazvuk alebo kompletný rozbor krvi, ale skôr bežné kontroly, prevencia a očkovanie matky proti tetanu, edukácia, a potom pôrod pod dohľadom pôrodnej asistentky. V malých mestečkách existujú aj vyškolené pôrodné babice, ktoré sú zväčša platene nejakou neziskovou organizáciou a chodia k rodičkám priamo do ich obydlí. Veľmi veľa deti doma umiera. Novorodencov, aj malých bábätiek, a to aj na bežné choroby tým viac, čím sú vzdialenejšie od nemocnice. Ak matka nemá mlieko na dojčenie, je to riziko pre život dieťaťa, pretože matka častokrát nemá možnosť a peniaze kúpiť dieťaťu náhradné mlieko. Na maláriu umiera najmä veľa malých deti, a ďalšou rizikovou skupinou sú tehotne ženy.
Často je problémom preprava pacienta na miesto, kde by mu mohli pomôcť - či už zo vzdialenej dediny do mesta s nemocnicou alebo z nemocnice, kde sa potvrdí záväznejšia diagnóza, a je potrebná preprava do lepšie vybavenej nemocnice. Ľudia nemajú peniaze na prevoz, auto nemá takmer nik, zaplatiť niekomu za prevoz alebo isť autobusom - to si málokto môže finančne dovoliť.


Ján Mikolajčík, miki1@post.sk
Stiahnute z Novoť - Nezávislý informačný portál