![]() | V najsevernejšej obci Slovenska sa stretli Gorali z troch krajín |
![]() |
Oravská Polhora - Vitojče u nos, vi pane biskupie, ci vidželi šče jus teľo Gurali po kupie? Takto rýdzo po goralsky privítal biskupa Františka Tondru i stovky poľských, českých a slovenských Goralov v Oravskej Polhore moderátor Štefan Kolenčík. |
„Vitojče u nos! Vi pane biskupie, ci vidželi šče jus teľo Gurali po kupie? Pre neznalých goralského nárečia preložíme úvod privítania do spisovnej slovenčiny: Vitajte u nás! Pán biskup, či ste už videli toľko Goralov pokope? Moderátor Štefan Kolenčik takto v goralských rýmoch privítal všetkých: Goralov z oravských dedín Zákamenné, Oravská Polhora, Sihelné, Rabča, Rabčice, Mútne, Zákamenné, Novoť, Hladovka (chýbali Suchohorčania), z opačnej strany Tatier zástupcov rázovitej obce Ždiar, ale aj aktívne združenia Čechov od Jablunkova, či poľských Goralov z viacerých oblastí - sliezskych, živieckych, spišských a podhaľanských. Všetkých sa ich v Oravskej Polhore zišlo takmer štyristo.
Najmä poľskí Gorali si vo svojom bohatom folklóre zachovali množstvo goralských zvykov.
„Veľmi pôsobivý je najmä zvyk lámania oblátok v období na konci starého a na začiatku nového roku," hovorí pracovník kultúry v Oravskej Polhore Ivan Matis. „V rámci cezhraničnej spolupráce sme sa s tým stretli už viackrát, a vždy je to rovnako pôsobivé. Preto sme chceli tento zvyk ukázať aj tunajším ľuďom."
„Pri lámaní oblátok sa nielenže množstvo ľudí zoznámi, ale začnú k sebe cítiť aj akúsi silnejšiu spolupatričnosť a žičlivosť," dodáva starosta hostiteľskej obce Peter Horváth. Plne s ním súhlasil aj spišský biskup František Tondra: „Všetky podujatia, ktoré ľudí spájajú, sú Bohu milé."
Lámanie oblátok spočíva v tom, že ľudia si navzájom ponúkajú úlomok oblátky, ktorú držia v ruke. Každý ponúkne známym, spolusediacim, potom ich známym, atď. A všetci si s podaním ruky vzájomne zablahoželajú a poprajú veľa zdravia a šťastia, Poliaci sa zvyknú pri podaní rúk neznámemu partnerovi aj predstaviť.
Folkloristi zo všetkých troch účastníckych krajín pripravili pestrý kultúrny program, takže účastníci stretnutia mohli vidieť nielen rozdiely v goralských krojoch z rôznych oblastí, ale aj v piesňach. Okrem jednej - goralskej hymny Goraľu, czy ci ne žaľ, ktorú napokon spievala akoby jednohlasne celá sála. Špeciálne kultúrne znaky a vedomie vlastnej identity si Gorali udržali aj počas posledných sto rokov, hoci zvyky ostatných regiónov postupne, ale isto v reálnom živote zanikali.
Ešte jedna zaujímavosť: Poľskí antropológovia sa v 60. rokoch 20. storočia snažili v severospišských obciach pričlenených k Poľsku antropologickými meraniami lebiek dokázať poľský pôvod tamojších obyvateľov. Želané výsledky nikdy nedosiahli, pretože drvivá väčšina vzoriek vykazovala dinárske črty z Balkánu. To len opätovne potvrdilo valašský pôvod Goralov.
Gorali sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.
Gorali tvoria etnicky jednoliaty celok, hovoria prechodným poľsko-slovenským nárečím, pričom ich národné povedomie sa po stáročia vyvíjalo podľa vytýčenia štátnych hraníc Uhorska a Poľska. Na poľskej (haličskej) strane je to povedomie poľské, na uhorskej (slovenskej) slovenské.
Podskupiny:
Ďalšie slovenské goralské enklávy na severnom Slovensku:
Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička, Pohorelá, Lom nad Rimavicou
Po svätej omši, ktorú celebroval spišský biskup František Tondra so správcom polhorskej farnosti M. Holíkom, sa účastníci stretnutia Goralov zhromaždili pred kostolom Božského srdca Ježišovho.
Slávnostný sprievod viedol František Skurčák, miestny folklorista a výrobca gájd, spolu s vlajkonosičmi polhorských dobrovoľných hasičov a poľovníkov.
Goralov v novom kultúrnom dome privítali zástupcovia českých a poľských Goralov, i biskup Tondra.
Poliaci priniesli do Oravskej Polhory svoj pekný zvyk - lámanie oblátok, symbolizujúce súdržnosť a prajnosť. Na snímke poľský Goral praje všetko dobré Jozefovi Vrábľovi, starostovi Zákamenného.
Lámanie oblátok spojilo tri generácie.
Goralov v Oravskej Polhore privítal i starosta Peter Horváth (vľavo).
Na slávnosť nemohli neprísť zástupcovia oravských goralských obcí. Za týmto stolom sedia Gorali z Mútneho (vpravo starostka Mária Juríčková) a Rabčíc.
Mladí poľskí folkloristi neobišli ani starý novoročný zvyk - všetkým v sále sa pokúšali predať "strečkujúcu" kozu.
Do Oravskej Polhory prišli i viacerí kňazi - rodáci z hostiteľskej dediny.
Aby "chutila" ľuďom kultúra, museli mať aj plné žalúdky...
...kuchárky im pripravili viac ako 400 rezňov, cez 80 kíl zemiakového šalátu a približne hektoliter polievky.
Pri dobrej muzike všetkým aj dobre chutilo. Goralské piesne spievali a hrali domáci i hosťujúci folkloristi.
Vyprevádzanie biskupa Františka Tondru...
...nevynechala ani poľská kronikárka. Udalosť z Oravskej Polhory bude starostlivo zaznamenaná v podhaľanskej kronike.