Jozef Sobota sa narodil 13. júna 1928 v Kostolnej Vsi (malá obec pri Prievidzi) v chudobnej rodine. Po skončení ľudovej školy za podpory dobrodincov nastúpil na saleziánske gymnázium do Šaštína. Život medzi saleziánmi sa mu zapáčil a tak vstúpil do noviciátu, aby mohol venovať svoj život mladým. 16.8.1949 skladá prvé rehoľné sľuby v spoločnosti sv. Jána Bosca. No onedlho prichádza smutne známa "Barbarská noc", rozpustenie všetkých rehoľných rádov a ťažké päťdesiate roky. Po prepustení zo sústreďovacieho tábora v Podolinci dokonči štúdium na gymnáziu a na radu svojich predstavenych nastupuje na štúdium na Pedagogickú fakultu do Bratislavy. Tajne pokračuje v rehoľnom živote i v štúdiu teológie. Po skončení fakulty učí jeden rok vo Zvolene a jeden na slovenskom gymnáziu v Jablonke.
1. septembra 1958 prijíma miesto profesora matematiky a fyziky na námestovskej SVŠ-ke (Stredná všeobecnovzdelávacia škola, dnešné gymnázium). Popri svojej práci postupne rozvíja aj saleziánske aktivity. Pod rúškom rôznych krúžkov dáva dohromady skupinky mladých, predovšetkým chudobných, ktorým venuje všetok svoj čas.
9.8.1964 skladá, pochopiteľne tajne, doživotné rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. O týždeň neskôr z poverenia rehoľných predstavených cestuje na ťažko získané "zaprošenie" do susedného Poľska a v Krakove tajne prijíma sviatosť kňazstva z rúk tamojšieho biskupa Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jana Pavla II. Stalo sa tak v pondelok 17.8.1964, bez osláv a gratulácií, v najväčšej tajnosti, ani najbližší príbuzní nesmeli o tom vedieť. Primície v rodnej obci môže sláviť až po dlhých 26-tich rokoch, ako 62-ročný.
Po vysviacke sa don Sobota vracia k svojej práci profesora, naďalej sa venuje mladým, organizuje duchovné obnovy i duchovné cvičenia, no nevystupuje ako kňaz. Tak to bude najbližších 20 rokov. Aj keď ako kňaz denne tajne slúži sv. omšu, ako pedagóg verejne navštevuje bohoslužby v Námestovskom kostole, aby aj pred verejnosťou vyznal svoju vieru. To, i jeho práca s mládežou je tŕňom v oku vtedajšej ateistickej moci, ktorá ho prostredníctvom Štb sleduje a po viacerých neúspešných pokusoch prehovárania a zastrašovania zasiahne. V lete 1974 riaditeľ školy s ďalším úradníkom vykonajú domovú prehliadku v jeho byte a následne ho prepustia zo zamestnania. Hoci je v tomto období na Orave nedostatok ľudí s vysokoškolským vzdelaním, okresný výbor Komunistickej strany zariadi, aby sa tu nemohol zamestnať. Pol roka žije bez zamestnania, bez príjmu, z podpory rehoľných spolubratov a milodarov, čím ho chce stranícka moc nasilu vyštvať z Oravy.
O tejto jeho situácií sa dozvedá aj dnes už nebohý Florián Jakubjak, vtedajší predseda MNV v Novoti. Využíva svoj vplyv a prostredníctvom riaditeľa SEZ Dolný Kubín, ktorý je zároveň členom OV KSS a pod zámienkou využitia Sobotovej kvalifikácie mu vybavuje miesto v novovzniknutej pobočke SEZ Novoť. Po čase, keď sa situácia trochu utíši dostáva miesto v technickej knižnici SEZ Dolný Kubín. Neskôr si nájde prácu na Oravskej Priehrade, kde zostane až do odchodu do dôchodku. Popri svojej práci intenzívne pracuje s mládežou, ktorej neskutočne dôveruje. Od jeho bytu na ôsmom poschodí paneláka, v ktorom sa konajú "stretká" má kľúče viac než stovka chlapcov. "Návštevnosť" jeho bytu je taká vysoká, že to vyvoláva sťažnosti obyvateľov paneláku. Okrem toho je to miesto nebezpečné vzhľadom na jeho neustále sledovanie Štb. Preto v polovičke sedemdesiatych rokov saleziánski predstavení rozhodnú o výstavbe chaty v Roháčoch, ktorá bude slúžiť na takéto účely. Hlavná ťarcha starostí s výstavbou spočíva na pleciach don Sobotu, ktorý tieto práce vykonáva hlavne s pomocou svojich chlapcov a mnohých dobrodincov. Neskôr, začiatkom osemdesiatych rokov pod jeho vedením pribudnú ďalšie dve chaty v Oravskej Polhore na Slanej Vode. Pri ich výstavbe už pomáhalo mnoho Novoťanov, ktorých si získal aj počas svojho pôsobenia v Novoti. (tesárske práce viedol dnes už nebohý Karol Murín z Jarku). Obe chaty dodnes slúžia svojmu účelu.
No tieto starosti neboli jeho "hlavnou činnosťou", tou vždy bola podľa vzoru don Bosca starosť o duše. Poskytoval rady a duchovne viedol množstvo chlapcov, pomáhal im orientovať sa v životnom povolaní, mnohých priviedol ku kňazstvu i k rehoľnému životu, mnohým pomohol nájsť miesto v manželstve. To je pre neho najväčší dar k osemdesiatke, ako to sám povedal včera v Oravskej Lesnej na primiciách svojho odchovanca Janka Holubčíka SDB.
Bol naozaj "krstným otcom", ako sme ho všetci po mnoho rokov volali. Celý život zasvätil Orave, za 50 rokov, ktoré tu prežil prešlo jeho rukami, no predovšetkým srdcom množstvo mladých, a nielen prešli, oni v tom srdci navždy zostali. Preto včera ráno, keď Rádio Lumen rozhovor s ním uviedlo skladbou Marcely Laiferovej Žiť za to stálo, sa mi tisli slzy do očí, pretože v jeho prípade slová tejto piesne naozaj platia.
Toto svoje jubileum oslávi don Jozef Sobota ďakovnou svätou omšou
v nedeľu 22. júna o 11. hodine vo farskom kostole v Námestove.
