Prerúbavajú sa do potoka, topia sneh, chodia k nižšie bývajúcim susedom, sporadicky poslúži vlastná studňa či súkromný malý vodojem na kopci - to sú spôsoby, akými obyvatelia Sihelného už viac ako týždeň získavajú pre svoje domácnosti prepotrebnú vodu. A tú potrebujú nielen ľudia, ale aj statok, ktorého je v dedine neúrekom. Nie celá dedina je však úplne bez vody. Ako nám potvrdil starosta Jozef Gabriel, nižšie položený dolný koniec obce netrpí nedostatkom vody tak, ako vyšný koniec. „Dolný koniec má vodu v čase, keď je pustená, takže sa domácnosti môžu zásobiť na čas, keď je odstávka. No na hornom konci netečie nič, preto od štvrtka dedinu zásobujú vodou cisterny.“ V obci je vyhlásená regulácia dodávok vody, čo znamená jej obmedzenie na väčšiu časť dňa, no kde vody niet, tam ani najlepšie čerpadlá nemajú čo prečerpávať. Ako sme našich čitateľov už informovali, pred viac ako dvomi týždňami kvôli silným mrazom výrazne poklesla výdatnosť prameňov v Brezovici, v piatok 3. februára prestala voda z vodovodných kohútikov tiecť aj vo väčšine domácností v Sihelnom, problémy s dodávkou vody zaregistrovali už aj Novoťania, ktorí mali reguláciu vyhlásenú počas minulej stredy a štvrtka.

Ako nám povedal starosta Novote František Poleta, obec v spolupráci s vodármi sa pokúsili o sľubné technické riešenie - prepojenie dolných a horných prameňov. V piatok sa im to podarilo a výsledok sa dostavil, výdatnosť miestneho vodovodu stúpla. No, ako na potvoru, vzápätí sa objavila porucha, na odstraňovaní ktorej sa pracovalo ešte v sobotu. Minulý týždeň bola prerušená dodávka vody už aj v častiach obcí Oravská Jasenica, Dolná Lehota a Dolný Kubín - Mokraď. Ako nám povedal riaditeľ Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Dolný Kubín Milan Ďaďo, v týchto prípadoch išlo o koncové ulice, kde začala voda v potrubiach zamŕzať. „V Brezovici a v Sihelnom sa výdatnosť prameňov, zásobujúcich vodovod, dostala na historické minimá,“ dodáva. „Z prameňov, ktoré za bežných okolností dávajú niekoľko sekundových litrov, teraz tečie sotva 1 deciliter vody za sekundu. Primŕzajú, pretože ide o podpovrchové pramene.“ Keďže v spomínaných obciach sa záchyty prameňov pre vodovody robili nie tak dávno, ešte sme si v redakcii pamätali, že to bolo v približne rovnakom čase. Zaujímalo nás, či teda nemôže ísť o technický problém. „To v žiadnom prípade, ide vždy o veľké investície a správnosť technických riešení je posudzovaná nie jedným, ale viacerými odborníkmi. Čo neovplyvní žiaden odborník, to sú klimatické podmienky, ktoré výdatnosť prameňov určujú.“

„Nad Pilskom už od augusta poriadne nepršalo, tak odkiaľ tam tá voda má byť?“, nepriamo potvrdzujú slová Milana Ďaďu aj niektorí Sihelčania. Dedinu sme navštívili tesne po tom, ako tu cisterna rozviezla vodu z námestovského vodovodu. Ľudia sa však hnevajú: „Toto máme piť? Veď voda z potoka, ktorú dávam zvieratám je čistejšia,“ ukazujú nám žlkastú tekutinu vo vedre a v 50 litrovej plastovej nádobe Jozef a Marta Chudiakovci. Doma teraz ani neperú, dcéra im berie všetko prať k sebe, do susednej Rabče. „Ani umyť sa nieto kde. Doma by to ešte človek chvíľu zniesol, ale v sobotu sme šli na svadbu a vodu na umývanie som zháňala po susedoch,“ dodáva pani Marta. „Ten vodojem som pred rokmi vlastnoručne kopal, robil som u vodárov, v zime s ním nikdy neboli starosti.

Keď nie je vody v lete, po dlhom suchu, to chápem, ale teraz? To musí byť hádam len nejaká porucha, pretože jeden deň bol rezervoár plný a na druhý deň sa voda jednoducho stratila. Hovorili to chlapi, čo ho otvárali,“ krúti hlavou Jozef Chudiak. Sused dodáva, že vodárov nezaujíma ani to, že merače vody sa pri otvorení kohútikov krútia, aj keď cez ne namiesto vody ide iba vzduch. „A v marci prídu pýtať peniaze. Za čo, za vzduch?“, pýta sa. Šesťdesiatnik Jozef Kovalíček vyrúbal pár desiatok metrov od svojej chalupy v ľade na potoku dieru: „Najbližšia studňa zamrzla, nemohol som v nej ani preraziť ľad, taký bol hrubý. Tak som vysekal sekerou dieru na potoku, odtiaľ beriem aspoň vodu pre kravu a na umývanie. Dnes som odtiaľ vynosil 15 vedier až hore do dvora,“ ukazuje nám strmý kopec, na ktorom stojí jeho domček. Aj keď im s manželkou, ako tvrdí, už veľa netreba, bez vody sa nezaobíde nik. U Klušákovcov mali vodu ešte do stredy minulého týždňa. No len vďaka vlastnému vodojemu. Ako nám však povedala Margita Klušáková, v stredu už zamrzol aj ten. „Kedysi tu boli studne na každom kroku, no keď sa postavil vodovod, ľudia studne pozasýpali. To bola veľká chyba,“ hovorí pani Margita. „Tu neďaleko je ešte jedna prírodná studnička, tá nikdy nezamŕzala, ešte ako dieťa som odtiaľ aj v najtuhšej zime vodu nosievala. Celú zimu k nej viedol prešliapaný chodníček, veľa ľudí odtiaľ bralo vodu. Teraz uvažujeme o tom, že z nej by sa snáď voda dala brať, no treba ju asi vyčistiť. Každý rok sa o to staral Jozef Vronka, či studničku bolo treba, alebo nie. Len neviem, či toho roku vládal. Okrem toho by k nej bolo treba prehádzať cestičku, ale to by bola poriadna šichta. Je to niekoľko sto metrov a snehu je tam po prsia.“
V sobotu sme sa v Sihelnom dozvedeli, že vodári začali vodu z cisterien napúšťať do hydrantov a tak mala dedina vodu aspoň v obmedzenom množstve, aj keď stále ešte kalnú. Ako nám však povedal Milan Ďaďo, voda, ktorú priváža do dediny cisterna, je pitná: „Netvrdím, že je úplne čistá, no je pitná a dezinfikovaná. Môže sa stať, že nie je celkom dobre odkalená a v nádobách sú zostatkové inkrusty, no tie sa usadia v nádobách a vodu môžu všetci používať aj na varenie.“