Narodil sa 27. októbra 1921 v Jablonke (dnes v Poľsku, vtedy Slovensko). Jeho rodičia – Florián a Anna boli Slováci. Pochádzal z piatich detí, mal bratov Floriána, Gustáva, Ignáca a Alojza. Základnú školu navštevoval v rodnej obci. Ako 15-ročný odišiel na stredoškolské štúdium na Lýceum do Nowego Targu, kde aj zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Slovensku na jazykovom gymnáziu v Levoči, ktoré trvalo 2 roky. V rokoch 1941 – 1946 študoval na Vysokej bohosloveckej škole v Spišskej Kapitule. Počas štúdia sa sprísnil prechod cez hranice. Za kňaza bol vysvätený 9. júna 1946 v Spišskom Podhradí.
Primičnú svätú omšu slúžil jednoducho a skromne v rodnej Jablonke. Do svojho rodiska musel mať vybavené povolenie na vstup cez hranice. Jeho pobyt v rodnej obci netrval dlho. Už po troch dňoch musel opustiť svoje rodisko a hľadať miesto, kde by sa ako vysvätený kňaz „usadil“. Jeho neoficiálnym pôsobiskom sa stala Trstená, kde pôsobil približne dva týždne. Potom ho pán biskup Vojtaššák poveril pôsobením v Liptovskej sv. Alžbete (terajšie Liptovské Kľačany), kde pôsobil asi rok. V danej farnosti nebol dlhší čas žiaden správca ani kaplán. Farská budova bola stará, múry stavby studené. Otec Karol s úsmevom spomínal, že v prvú noc strávenú vo farnosti našiel vo svojej izbe myšacie hniezdo.
Neskôr zastupoval vo farnosti Liptovský Trnovec a odtiaľ pôsobil ako kaplán v Slovenskej Vsi. V decembri 1951 ho povolali na výkon základnej vojenskej prezenčnej služby. Po návrate do civilu (máj 1954) bol kaplánom v Poprade a neskôr v Spišskej Novej Vsi. Odtiaľ bol po výsluchu ŠtB v roku 1957 presunutý do Námestova, kde pôsobil necelý rok.
Do našej farnosti prišiel na Zelený Štvrtok - 3. apríla 1958. Ako si zaspomínal, keď prišiel do Novoti uvidel plačúcich obyvateľov, ktorí smútili za svojim p. farárom Šmiheľom, ktorý musel nariadením biskupského úradu odísť a otec Karol mal nastúpiť na jeho miesto. Dojatý napísal na biskupský úrad list, v ktorom žiadal, aby do Novoti nemusel nastúpiť. Ale prípis z biskupského úradu bolo treba rešpektovať, a tak začalo jeho pôsobenie v našej obci, v ktorej pôsobil až do 22.novembra 1973.
Počas spravovania našej farnosti zomrela pánu farárovi Pirožkovi mama. Otec Karol sa zúčastnil jej pohrebu v Jablonke a pri návšteve rodnej obce dostal knihu Deň čo deň a zopár obrázkov ružencových tajomstiev v slovenčine. Na hraničnej kontrole zistili prevoz literatúry, čo bolo vtedy považované za zločin. Podľa okresného tajomníka pre správu cirkevných vecí spáchal týmto skutkom otec Karol protištátnu činnosť a nesmel byť prijatý do žiadneho kraja Slovenska ako správca farnosti. Dva týždne čakal zbalený na fare na list, v ktorom malo byť určené miesto jeho presunu. V tom čase nastúpil na miesto vikára vdp. Štefan Garaj, ktorý išiel osobne do Košíc prosiť za otca Karola, aby ho nechali pôsobiť v Ľubici. Musel sa zaňho zaručiť a otec Karol dostal skúšobné obdobie pôsobenia 1 rok. Nakoniec v tejto farnosti pôsobil 21 rokov. Za jeho pôsobenia začali s výstavbou novej fary, stará farská budova bola vzdialená od kostola asi 1 km. Z tejto farnosti si spomínal na svedomitých občanov, ktorí sa nevzdali viery, aj napriek ťažkej dobe.
Z Ľubice odišiel do Podbieľa, kde bol od 18. júla 1994 správcom farnosti. Podobne ako v Ľubici aj tu sa pričinil o výstavbu novej farskej budovy, v ktorej sa však nemal možnosť zabývať, nakoľko 1. júla 1997 odišiel na dôchodok a usadil sa v našej farnosti.
Tu pôsobil spolu viac než 30 rokov, t.j. tretinu svojho života. Jeho zásluhou boli v našej farnosti zveľadené kostolné zvony. Po vymenovaní nového farára v Podbieli mal otec Karol odísť na dôchodkový odpočinok do Domova pre kňazov na Spišskú Kapitulu. Keď mu boli Bulákovci pomôcť s balením vecí, ponúkli mu možnosť pobytu v rodinnom dome, ktorú otec Karol srdečne prijal a bol im za ňu do smrti veľmi povďačný. Ako sám vravel všetko riadi Pán Boh a treba sa vždy spoliehať na jeho pomoc a plány, ktoré s nami má.
Autor : Stanislav Mikolajčík, citane 6191x| Hodnotenie : |   | | Utorok, 20. januara 2015 |
