V porovnaní s predchádzajúcimi dvomi furmanskými sviatkami v Novoti sa súťaž štvornohých inteligentných chladnokrvníkov zjednodušila, čím nabrala na dramatickosti a tým aj na diváckej zaujímavosti. Rýchlostnú jazdu a jazdu zručnosti organizátori zlúčili do jednej vzrušujúcej disciplíny. Z desiatich oravských obcí, Nitry, ale aj z Poľska prišlo do Novote 25 ťažných lesných koní. V rýchlostnej jazde zručnosti, počas ktorej bolo treba dvakrát naložiť aj vyložiť náklad, najlepšie uspeli dva valachy a jeden žrebec. Tretie miesto patrilo 5-ročnému žrebcovi Pejovi Albína Sochuliaka z Novote, trofej za druhú priečku zas 6-ročnému valachovi Gaštanovi Martina Jurigu z Oravskej Lesnej. Víťaznú trofej v tejto disciplíne si vďaka rýchlosti koňa a tiež zručnosti furmana vyslúžil 12-ročný valach Bubo Pavla Kitaša z Nitry.

Veľmi dramatická bola silová disciplína. Kone mali za úlohu potiahnuť po vytýčenej trati 24 metrov dlhý odvetvený kmeň s objemom 2,4 m3 a hmotnosťou rovné 2 tony! Ako sme sa dozvedeli od porotcov, počas tréningových jázd v piatok si kone s úlohou hravo poradili, no karty zamiešalo počasie. Kmeň bol v sobotu doslova oblepený mäknúcim snehom, mokrý sneh bol aj na trati a tak sa silné žrebce a valachy viac trápili, ako súťažili. Absolvovať aspoň časť vytýčenej trate sa napokon podarilo v pravom zmysle slova iba trom koňom, hodnoty výkonov ostatných súperov sa pohybovali v desaťcentimetrových hodnotách alebo boli nulové. Ako prvý rozburácal divákov žrebec Tarzan poľského chovateľa Mareka Vitulského, ktorý v tejto disciplíne aj zvíťazil. Druhýkrát bolo obecenstvo vo vare pri práci domáceho koňa a furmana. Ktovie, prečo sa pri výkone 5-ročného žrebca ozývali výkriky „Albín, Albín, ťaháááj!“, keď dvojtonový kolos potiahol nie kočiš Albín Sochuliak z Novote, ale Pejo. Svojím výkonom si vybojovali pohár za druhé miesto. Ani mladé žrebce nezostali v hanbe – tretí najlepší výkon podal 4-ročný Buran Petra Francuza z Oravského Veselého.

Najkrajšia trofej – najkrajší kôň. Takto priamo úmerne odmenili porotcovia najkrajšieho koňa Novotských furmanských dní. Štyria odborníci vedení Jozefom Brunčákom a jeden zástupca laikov a súčasne žien – Viktória Judiaková z Nižnej, rodáčka z Novote – mali skutočne ťažkú úlohu. Velmi pekné kone priviedol do Novote Poliak Vitulský, no zahanbiť sa nechceli dať ani niektorí naši furmani: či už Martin Juriga z Lomnej, Rudolf Ďurana z Vavrečky, Martin Brontvaj z Oravskej Jasenici, alebo Vladimír Ďurčák z Novote, atď. Trofej za najkrajšieho koňa – takmer polmetrový pohár riaditeľa Lesov SR. OZ Námestovo a gravírované vreckové hodinky s motívom koní – napokon nezostala na Orave. Z rúk riaditeľa štátnych lesov Jozefa Heruda si ju prebral a do Poľska odviezol Marek Vitulský. „Poliaci sú chýrni chovatelia chladnokrvníkov, naši furmani sa na nich ešte stále len doťahujú,“ povedal nám Jozef Herud. Podľa jeho slov majú furmani a kone v lesnej prvovýrobe nezastupiteľné miesto aj dnes, a budú ho mať vždy, pretože v ťažkých terénoch, roztrúsených kalamitách a prebierkach mladých porastov do 50 rokov sa technika jednoducho použiť nedá. Pravdepodobne najviac furmanských koní na Orave chová Rudolf Ďurana z Vavrečky. V jeho stajni je v súčasnosti 5 chladnokrvníkov, určených na prácu v lese. V ťažbách po celom Slovensku s nimi robí nielen on sám, ale aj ďalší členovia rodiny či živnostníci. Podľa neho je však táto práca podhodnotená, pretože kone nie sú traktory, z ktorých robotník vytiahne kľúč a viac sa o ne nemusí starať. S koňom furman žije 24 hodín denne. Ako nám povedal, súťaže, ako sú napríklad Novotské furmanské dni, sú pre tieto kone sviatkom a oddychovkou, pretože súťažný terén sa nedá porovnať s ťažkými terénmi, v ktorých tieto kone pracujú.

Jeho slová potvrdil aj Jozef Herud: „Cena práce furmanov je skutočne nedocenená. Na Orave máme veľa terénov, kde musíme objednávať na prácu práve furmanov s koňmi a nízku cenu za sťahovanie dreva koňmi sa im snažíme kompenzovať cenami za približovanie traktormi. V kombinácii sa to „dá zniesť“. Je to zákon ponuky a dopytu, ale aj ceny dreva, atď. Nie je to také jednoduché. No kone v lesoch vždy boli a budú, ak ich neprevalcuje nejaká „zázračne ultraľahká a lacná technológia, ktorú si ani neviem celkom dobre predstaviť.“ A odkiaľ štvornohí siláci na Orave pochádzajú? „Väčšina ich je z Poľska, kde má ich chov stáročia dlhú tradíciu. Kedysi sme ich odtiaľ cez lesy pašovali, dnes ich vozíme po krásnych cestách cez colnicu,“ hovorí Rudolf Ďurana.“Hodnota koňa chovaného pre prácu v lese sa pohybuje od 70 do 100 000 korún.“