Linky :  | Oranet - Wifi sieť | Agropenzión | MY Oravské noviny | Orava | Oravská knižnica | Oravská galéria | Stránky hornooravských obcí
  
 Hlavna stranka | Registracia | Hladat | Galeria | Download | Neprihlaseny uzivatel  //Nedela, 29. maja 2022 

    Slovensko sa dnes rozlúčilo s Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom

Nitra - Tisícky veriacich, predstavitelia cirkví i verejného života sa dnes v bazilike svätého Emeráma v Nitre rozlúčili s Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom.
Málokto však vie, že počas totality najmenej jedenkrát navštívil aj našu farnosť.

Kardinál Ján Chryzostom Korec bol služobne najstarším biskupom Katolíckej Cirkvi. Od jeho biskupskej vysviacky v auguste 1951 uplynulo úctyhodných 64 rokov. No z toho iba tretinu mohol biskupskú službu vykonávať slobodne. O jeho väznení, ale aj o bohatej pastoračnej činnosti po prepustení z väzenia, predovšetkým medzi vysokoškolákmi, sa už dnes všeobecne vie, no vtedy museli byť všetky jeho aktivity čo najviac utajované pred všadeprítomnou Štb.
Štátna bezpečnosť ho neustále sledovala a pred veľkými náboženskými akciami, ako púte v Levoči, či v Šaštíne ho spravidla vždy predvolala na výsluch a zadržala, aby mu zabránila v účasti na týchto slávnostiach. No nemohli ho zadržiavať neustále a tak z času na čas sa mu podarilo "uniknúť" pozornosti Štb a za pomoci svojich spolupracovníkov zorganizovať malé stretnutie s mladými aj mimo Bratislavy. Jedným z jeho vtedajších spolupracovníkov bol aj Stanislav Labjak, rodák z Oravského Veselého (po novembri 89 istý čas redaktor Vatikánskeho rozhlasu), ktorý niektorým mladým aj z našej farnosti sprostredkoval stretnutie s vtedy biskupom Korcom v jednom Petržalskom byte.

Začiatkom októbra v roku 1987 (možno 88, neviem to presne) sa mu podarilo "dotiahnuť" otca biskupa Korca na odpust do Oravského Veselého, aby sa tu, samozrejme tajne, stretol s mladými. Cestou sa zastavili v Novoti na fare, kde sa otec biskup stretol na debate s vtedajším p. farárom Vetríkom a s dvadsiatkou mladých z našej farnosti.

Či to bola prvá návšteva biskupa Korca v našej farnosti, alebo nie, sa už dnes môžeme iba domnievať. Pán farár Ladislav Hagovský aj počas pôsobenia v našej farnosti úzko spolupracoval s ľuďmi z takzvanej "podzemnej cirkvi", ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší, ktorej hlavným predstaviteľom bol práve biskup Korec. Títo ľudia boli častými "nočnými" hosťami na našej fare a tak, aj keď to nemáme potvrdené, je dosť možné, že medzi týmito návštevníkmi bol aj "biskup v montérkách" Ján Chryzostom Korec.

Životopis otca kardinála

Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci ležiacej pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany. V továrni na spracovanie koží pracovali kardinálovi rodičia.

Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.

Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.

Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom, či veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha.

Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke.

I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.

V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľa nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvorí aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. V množstve asi šesťdesiatich diel pomerne veľkého rozsahu má popredné miesto duchovná literatúra.

erb_kardin_la_korca_12914
erb kardinála Korca

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku „Od barbarskej noci“, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diela kardinála J. Ch. Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho sídelného biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005. V súčasnosti je emeritným biskupom v Nitre.

Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.

Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát.

Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je obrazom 50-ročného dramatického diania v Katolíckej cirkvi na Slovensku. Je svedectvom nášho času, ktoré zaväzuje a vyzýva.

Ján Chryzostom kardinál Korec zomrel v Nitre 24. októbra 2015.

Niektoré vyznamenania udelené kardinálovi J. Ch. Korcovi:

18. 5. 1986 – UNIVERZITA NOTRE DAME, INDIANA, USA “Čestný doktorát práv”
22. 2. 1992 – SACRED HEART UNIVERSITY BRIDGEPORT, STATE OF CONNECTICUT “Doctor Humane Letters – Honoris Causa”
3. 7. 1993 – Francois Mitterand – prezident Francúzskej republiky “Rad čestnej légie II. stupňa”
12. 11. 1993 – THE CATHOLIC UNIVERSITY OF AMERICA, WASHINGTON – “Doctor Humane Letters”
16. 12. 1994 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN “Cena Štefana Moyzesa”
31. 8. 1995 – Michal Kováč – prezident Slovenskej republiky “Rad Ľudovíta Štúra I. triedy”
24. 10. 1997 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN “Pamätná medaila Štefana Moyzesa”
10. 12. 1997 – SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO, BRATISLAVA – strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv
12. 4. 1998 – UNVIERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, NITRA “Doctor honoris causa”
3. 9. 1998 – NÁRODNÉ LITERÁRNE CENTRUM, BRATISLAVA – medaila “Cyrila a Metoda” za zušľachtenie slovenského písomníctva
22. 1. 1999 – MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN – najvyššie matičné vyznamenanie “Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda”
6. 10. 2003 – UNIVERZITA KARDINÁLA STEFANA WYSZYŃSKÉHO, VARŠAVA – čestný doktorát
26. 1. 2004 – UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, NITRA – Zlatá kniha, najvyššie ocenenie univerzity
22. 11. 2004 – TRNAVSKÁ UNIVERZITA, TRNAVA – “Doctor honoris causa”
21. 1. 2009 – KATOLÍCKA UNIVERZITA, RUŽOMBEROK – “Doctor honoris causa
23. 1. 2014 - BRITSKÁ UNIVERZITA LIVERPOOL HOPE – “Doctor honoris causa”


Autor : Stanislav Mikolajčík, citane 1674x
Hodnotenie :    |  Sobota, 31. oktobra 2015


Vase hodnotenie :   horsie  lepsie
Prihlasenie
Login:
Heslo:

Hladat
 
v clankoch
v novinkach
v hlavnom menu

Najcitanejsie
Fašiangy aj v materskej škole

Nebezpečenstvo pri zbere húb

Novotská hrudka - výsledky, foto i odborný komentár

Vzácni hostia na Novotských furmanských dňoch

III. ročník Novotských furmanských dní

Info
Nase stranky si prave cita 623 citatelov, z toho je 0 zaregistrovanych

Sponzoring
Domenu www.novot.sk sponzoruje:





Copyright © 2005-2021 Ing. Rastislav Kovalčík. Technická podpora : www.oranet.sk
Powered by DEV web management system



      
DWMS13ACL