V posledných týždňoch som dosť cestoval po celom Slovensku. Zúčastnil som sa množstva udalostí a hovoril s mnohými ľuďmi. Prekvapilo ma, že mnohí z tých, čo boli na Pochode za život v Košiciach, sa príliš do Bratislavy nechystajú.
U tých, čo sú z Bardejova či Svidníka, to celkom chápem. Do Bratislavy je to výrazne ďalej ako do Košíc. Čas a peniaze tu hrajú významnú rolu. Už menej rozumiem tomu, prečo sa na bratislavský Pochod nechystajú ani ľudia z oveľa bližších lokalít. Hovorím samozrejme o ľuďoch, ktorí sa s hodnotami Pochodu plne stotožňujú.
Mnohí ľudia sú demotivovaní. Znechutiť je totiž vždy ľahšie ako nadchnúť. „Blbá“ nálada či skepsa nachádzajú na Slovensku živnú pôdu bez väčších ťažkostí. Antikampane bývajú preto vcelku úspešné. Rozhodnúť sa niečo neurobiť či niekam nejsť vyžaduje totiž nepomerne menej námahy ako pozitívne rozhodnutie.
"Dokážeme vyjsť do ulíc kvôli veciam, ktoré nám život znepríjemňujú. Prečo by sme raz za dva roky nemohli pochodovať kvôli životu samotnému?"
Nechcem tu riešiť „nepriateľov“ Pochodu či kritizovať jeho organizátorov – čo zanedbali alebo mohli urobiť lepšie. Rád by som povzbudil k účasti na Pochode tých, ktorí váhajú.
Téma ľudského života, jeho hodnoty a úcty voči nemu je bezpochyby jednou z najvážnejších kultúrnych tém dneška. Venovať jej pozornosť neznamená rezignovať na riešenie iných vážnych problémov. Znamená to nedovoliť, aby ju ostatné témy úplne prekryli a odsunuli do úzadia. Dokážeme vyjsť do ulíc kvôli veciam, ktoré nám život znepríjemňujú. Prečo by sme raz za dva roky nemohli pochodovať kvôli životu samotnému?
Keď človek nevie, ako funguje politika, môže pochybovať o význame Pochodu za život. Po košickom Pochode som sa rozprával s jedným naozaj vysoko postaveným vládnym predstaviteľom, ktorého nemožno určite považovať za pro life nadšenca či aktivistu. Povedal mi, že žiaden príčetný politik nemôže ignorovať akúkoľvek občiansku iniciatívu, pri ktorej sa do ulíc vyberie viac ako 30 000 ľudí. Vaša účasť, ale aj neúčasť vysielajú politikom jasný signál, ktorú tému brať či nebrať vážne.
Bez ohľadu na to, že som poslancom Národnej rady, považujem za osobnú morálnu povinnosť a výzvu Pochodu sa zúčastniť. Svoju neúčasť by som totiž nevedel ospravedlniť ani pred svojím svedomím, ani pred svojimi deťmi – či už dnes, alebo v budúcnosti. Na otázky: „Čo si urobil v tej prelomovej dobe? Prečo si nešiel aspoň na Národný pochod za život?“ by som hľadal len ťažko uspokojivú odpoveď.
"Žiaden príčetný politik nemôže ignorovať občiansku iniciatívu, pri ktorej sa do ulíc vyberie viac ako 30 000 ľudí. Účasť aj neúčasť vysielajú politikom jasný signál, ktorú tému brať či nebrať vážne."
Môj starý otec vravieval: „Keď nechceš, to je ešte horšie, ako keď nemôžeš.“ Dnes ešte môžeme. Je smutné, keď nechceme. Zajtra možno budeme chcieť, ale už nebudeme môcť. Nepremeškajme príležitosť!
Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá dôvody. Nehľadaj dôvody, prečo nejsť, ale spôsoby, ako sa do Bratislavy dostať. Svojou „troškou do mlyna“ sme chceli prispieť aj v rámci projektu Milovať a ctiť a vytvorili sme na facebooku udalosť Zoberiem ťa na Národný pochod za život. Môže ti pomôcť vyriešiť problémy s dopravou na Národný pochod.
A ešte jedno duchovné povzbudenie. V evanjeliu sa píše o synovi, ktorý svojmu otcovi na jeho prosbu, aby šiel pracovať do jeho vinice, odpovedal: Nechce sa mi. No potom to oľutoval a šiel. Ježiš povedal, že práve on splnil otcovu vôľu (porov. Mt 21,28-32). Nenechaj sa ovládnuť nechuťou. Buď synom, ktorý splní otcovu vôľu.
Zúčastniť sa Národného pochodu za život má veľký a kľúčový význam. Ja s celou rodinou v nedeľu 20. septembra v Bratislave určite budem. Príď aj ty!
Richard Vašečka
Autor je poslancom NR SR za klub OĽaNO.
Autor : Stanislav Mikolajčík, citane 1812x| Hodnotenie : |   | | Nedela, 13. septembra 2015 |
| Vase hodnotenie : horsie lepsie |
