Tretiak Jakub Bartoš zo Základnej školy v Novoti je nenápadný, drobný chlapec. No skrýva sa v ňom neobyčajný talent. Do školy i zo školy ho každý deň privádza sestra, nikdy sa nebije – aspoň nie v škole, ako sám tvrdí – a vďaka nemu sa učitelia v Novoti učia veci, o ktorých by nikdy nepovedali, že o ne „zakopnú“. Jakub je totiž nevidiaci a rodičia sa ho rozhodli dať nie do špeciálnej školy pre nevidiacich v Levoči, ale do bežnej základnej školy.
„Jakub bol veľmi chorý, zápasil s oveľa ťažším bremenom, než je slepota. Mal nádor na rebre a dlho bol v opatere lekárov, s chorobou sa však s ich pomocou napokon popasoval a dnes je relatívne zdravý,“ hovorí Jakubova mama. Na odovzdávanie cien Naši naj... v Námestove prišiel Jakub s oboma rodičmi. Ako nám povedal, Pytagoriády sa zúčastnil prvýkrát a veľmi ho teší, že hneď zvíťazil.
„Som veľmi rada, že Jakub zostal pri nás doma. Do špeciálnej školy pre nevidiacich som sa chodila učiť, ako zvládať s Jakubom orientáciu doma i mimo domova. Keďže sme ho chceli a chceme mať doma, musím tomu venovať viac času. Učebnice máme tiež zo špeciálnej školy, všetky sú v Brailovom písme. Slepecké písmo sa spolu s Jakubom učila od prvej triedy aj jeho triedna učiteľka Mária Jasenková, ktorej sme veľmi vďační za to, koľko času Jakubovi venuje. Okrem toho chodíme raz do týždňa ku špeciálnej pedagogičke do Námestova, takže úskalia Jakubovho hendikepu zatiaľ pomerne slušne zvládame,“ dodáva Jakubova mama.
Jakub má síce zo všetkých predmetov zatiaľ samé jednotky, no najradšej má predsa len matematiku. Spolužiaci neraz povedia, že sa narodil s kalkulačkou v hlave. Trošku horšie je to s rysovaním, no Jakub sa nikdy nevzdáva a vždy nakoniec zvládne aj geometrické úlohy. Podľa maminých slov má Jakub ešte jednu veľkú výhodu – do triedy spolu s ním chodí aj jeho o rok mladšia sestra Klárka, pretože kvôli zdravotným problémom mal Jakub o rok odloženú povinnú školskú dochádzku. A tak má aj v triede vedľa seba stále niekoho, kto presne vie, kedy potrebuje pomôcť a kedy nie, niekoho, kto mu pomôže s vecami, ktoré predsa len nevidiaci chlapec nemôže zvládnuť rovnako, ako jeho rovesníci. A s pomocou celej rodiny všetko zvláda na jednotku – takmer tak ako matematické súťaže.