Svet už niekoľko dní pozná novú hlavu katolíckej cirkvi, stal sa ňou Joseph Ratzinger. Pri voľbe nového pápeža Benedikta XVI. sa vo Vatikáne nepriamo zúčastnila aj rodáčka z Novote, Helena Bulvasňáková, ktorú J. Ratzinger pozná po mene. Ako rehoľná sestra Petra z rádu sv. Vincenta sa ocitla medzi 20 sestrami, ktoré zabezpečovali obsluhu kardinálov počas konkláve. Sestry rádu sv. Vincenta nikdy neskladajú slávnostné sľuby.

Petra sa narodila v roku 1958 v Novoti, v roľníckej rodine ako prvá z deviatich deti. Ako najstaršia mala už od mala veľa povinností. Matka jej detstvo opisuje stručne: bola jednoduchá, veľmi poslušná a skromná. Jej otec Alojz, povolaním murár, chodieval občas rovnako ako mnohí chlapi z Oravy, do českého pohraničia opravovať zanedbané kostoly. Tieto opravy organizovali spravidla slovenské rehoľné sestry, ktoré tam boli v 50-tych rokoch násilne vysťahované. Po skončení základnej školy sa dostáva na prázdniny do rehoľnej komunity, ktorá spravuje ústav pre mentálne choré deti v severočeskej dedinke Bilany. Táto služba iným sa jej tak zapáči, že zrušila prihlášku na drevársku školu a odišla do Čiech. Pracovala v domove dôchodcov v dedinke Sloup v Čechách a popritom študovala ošetrovateľstvo. Po skončení noviciátu tajne zložila rehoľné sľuby. Po desiatich rokoch ju predstavení preložili do domova charity v Mendrike. Tam ju zastihol november 1989, kde si oblieka rehoľné rúcho.

Na jar 1990 odišla do Ríma, do Slovenského ústavu Cyrila a Metoda, kde pracovala do roku 1995. Na žiadosť generálnej predstavenej poslala slovenská provincia dve sestry do domu sv. Marty do Vatikánu, ktorého správu zveril Sv. Otec Ján Pavol II. spoločnosti sv. Vincenta. Jednou z nich bola aj sestra Petra, ktorá sa na Slovensko vrátila v roku 2001. Bijacovce pri Spišskom Podhradí a Beluša boli pre ňu len krátkymi zastávkami, pretože v lete 2004 sa vrátila naspäť do Domu sv. Marty vo Vatikáne, kde pôsobí doteraz.

Galéria k článku