Z rôznych končín

„Vitojče u nos! Vi pane biskupie, ci vidželi šče jus teľo Gurali po kupie? Pre neznalých goralského nárečia preložíme úvod privítania do spisovnej slovenčiny: Vitajte u nás! Pán biskup, či ste už videli toľko Goralov pokope? Moderátor Štefan Kolenčik takto v goralských rýmoch privítal všetkých: Goralov z oravských dedín Zákamenné, Oravská Polhora, Sihelné, Rabča, Rabčice, Mútne, Zákamenné, Novoť, Hladovka (chýbali Suchohorčania), z opačnej strany Tatier zástupcov rázovitej obce Ždiar, ale aj aktívne združenia Čechov od Jablunkova, či poľských Goralov z viacerých oblastí - sliezskych, živieckych, spišských a podhaľanských. Všetkých sa ich v Oravskej Polhore zišlo takmer štyristo.

Lámanie oblátok

Najmä poľskí Gorali si vo svojom bohatom folklóre zachovali množstvo goralských zvykov.

„Veľmi pôsobivý je najmä zvyk lámania oblátok v období na konci starého a na začiatku nového roku," hovorí pracovník kultúry v Oravskej Polhore Ivan Matis. „V rámci cezhraničnej spolupráce sme sa s tým stretli už viackrát, a vždy je to rovnako pôsobivé. Preto sme chceli tento zvyk ukázať aj tunajším ľuďom."

„Pri lámaní oblátok sa nielenže množstvo ľudí zoznámi, ale začnú k sebe cítiť aj akúsi silnejšiu spolupatričnosť a žičlivosť," dodáva starosta hostiteľskej obce Peter Horváth. Plne s ním súhlasil aj spišský biskup František Tondra: „Všetky podujatia, ktoré ľudí spájajú, sú Bohu milé."

Lámanie oblátok spočíva v tom, že ľudia si navzájom ponúkajú úlomok oblátky, ktorú držia v ruke. Každý ponúkne známym, spolusediacim, potom ich známym, atď. A všetci si s podaním ruky vzájomne zablahoželajú a poprajú veľa zdravia a šťastia, Poliaci sa zvyknú pri podaní rúk neznámemu partnerovi aj predstaviť.

Rôzne zvyky, jedna hymna

Folkloristi zo všetkých troch účastníckych krajín pripravili pestrý kultúrny program, takže účastníci stretnutia mohli vidieť nielen rozdiely v goralských krojoch z rôznych oblastí, ale aj v piesňach. Okrem jednej - goralskej hymny Goraľu, czy ci ne žaľ, ktorú napokon spievala akoby jednohlasne celá sála. Špeciálne kultúrne znaky a vedomie vlastnej identity si Gorali udržali aj počas posledných sto rokov, hoci zvyky ostatných regiónov postupne, ale isto v reálnom živote zanikali.

Ešte jedna zaujímavosť: Poľskí antropológovia sa v 60. rokoch 20. storočia snažili v severospišských obciach pričlenených k Poľsku antropologickými meraniami lebiek dokázať poľský pôvod tamojších obyvateľov. Želané výsledky nikdy nedosiahli, pretože drvivá väčšina vzoriek vykazovala dinárske črty z Balkánu. To len opätovne potvrdilo valašský pôvod Goralov.