|
 |
Cypriána Serdela sme predstavili spolu s jeho dreveným betlehemom, ktorý reprezentuje Slovensko v Bruseli. Od roku 2004, kedy bol na Vianoce prvýkrát vystavený v bruselskej väznici, k nemu pribudli nové postavy a budovy. V súčasnosti ich je viac ako dvesto kusov. |
„Po salaši a zvonici som urobil túto drevenicu. Námetom bola fotografia v knihe Novoť. Chcel by som urobiť ešte ďalšie dve staré drevenice, jedna z nich stojí v Novoti na Grúni a mlyn. Plánujem vytvoriť celú dedinu. Jej súčasťou by mali byť aj postavičky zobrazujúce jarné, letné, jesenné a zimné práce.
Nezabudnem ani na Vianoce. Do konca tohto roku pribudnú lesné zvieratká, medveď, líška, zajac, vlk a dva bojujúce sa jelene. Mám práce možno na desať rokov a asi nikdy nebude celá dedina hotová. Stále je čo dorábať. Stačí sa prejsť po dedine, hneď mám nové námety,“ opísal svoje plány Cyprián Serdel.
Zvonica odišla do Bruselu letecky a aj päť metrov plotu nebol problém poslať. Po drevenicu si prišla osobne Viera Serdelová, ktorá bola Cypriánovou susedou, spolu s Pierrom Khoudarim. Práve Pierre to má celé na svedomí. Pracuje ako duchovný správca väznice v Bruseli, preto bol Betlehem prvýkrát vystavený práve tam. Keď uvidel výsledok Cypriánových šikovných rúk povedal: „Tomuto začínajúcemu majstrovi treba pomôcť a otvoriť mu cestu do zahraničia. Aby našiel svoju cestu a dostalo sa mu uznania nielen od svojho ľudu, ale aj vo svete.“
Postavičky sú oblečené v originálnych krojoch, aby reprezentovali čo najautentickejšie život na dedine. „Z tejto dediny by malo vyjsť niečo originálne, keď tu majú takého umelca. Aby sa to zachovalo do budúcnosti. Prostredníctvom Cypriánovej práce vidíme zvyšky našej minulosti. Naviazanie denného života s prírodou. Všetko staré, je zdrojom nového života. Treba zachovať korene pre nové generácie,“ priblížil Pierre Khoudari ďalší dôvod vzniku betlehemu a jeho ďalších častí. Podľa neho teraz vidno všade výstavy nových jasličiek a betlehemov, ale všetko je to komercia. Pôvodná myšlienka sa vytráca. Cypriánov je iný. Jedinečný svojou autentickosťou, dokonalosťou prepracovania a ukážkou toho, čo už pomaly mizne z nášho okolia, čistého vzťahu človeka s prírodou. Keď uvidel ďalší prírastok do zbierky reprezentujúcej Novoť, Oravu a celé Slovensko, povedal: „Všetko, čo robíš s láskou, sa vydarí.“
Majstrovi z Novote trvala výroba drevenice približne polroka. Veď naštiepať 2 500 kusov šindľov dá poriadne zabrať. Latrína, chlievik s prasnicou a malými prasiatkami, maštaľ s dobytkom, maštaľka pre svätú rodinu, chlapec na hojdacom koníkovi a rodina večerajúca pri stole sú vypracované do najmenšieho detailu. Jemne vypracované lyžice, taniere, nôž, chlieb, svietnik a dokonca aj koberec v kuchyni má vyrezaný vzor, ako keby bol vyšívaný. Úžasný pohľad. Spolu štyritisíc častí tvorí jeden celok, na ktorom je hodnú chvíľu čo obdivovať.
Keď bruselský kardinál Danneels Goldfried prvýkrát uvidel Cypriánov betlehem, zastavil sa, chytil do rúk kravu a povedal: „Tie jasličky sú dokonale spojené s reálnym životom a postavičky robil umelec, ktorý pozná prírodu. Dá sa pred ním posedieť a obdivovať ho.“ A skutočne si pred ním posedel a meditoval. V decembri 2005 bol Betlehem vystavený v katedrále sv. Michala a Guduly v Bruseli. Aj tam sa pokochal pohľadom naň.
Prevzaté z týždenníka
Autor : Stanislav Mikolajčík, citane 2181x| Hodnotenie : |   | | Pondelok, 28. augusta 2006 |
| Vase hodnotenie : horsie lepsie |
|
|
|
| |
