Fašiangy je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku, ktorý bol zavedený až koncom 4 st. kresťanskou cirkvou. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy), zo slova vast-schane, čo znamená výčap.

Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a tiež sa robievalo veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam a mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.

Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slaninka s klobáskou, huspenina. Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene, parodovali zaužívané správanie sa, preobliekali atď.

Fašiangy na dedine

Ako sa vraví iný kraj, iný mrav, tu to tiež platí. I keď sa tu vyskytujú aj spoločné črty. V obci Devín sa pražila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli pobrať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina… V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Spočiatku boli v ostatných regiónoch Slovenska tieto zvyky dosť podobné.

Veľkonočné sviatky

Kalendárovo pohyblivý sviatok Veľkej noci závisí od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, trvajúci od Popolcovej stredy, ktorou sa v ľudovom zvykosloví končili veselé fašiangové zábavy. V období pôstu sa nerobili žiadne veselé stretnutia ani svadby, nespievalo sa a zakázané bývalo aj vykonávanie určitých prác (šitie). Z hľadiska tradičnej duchovnej kultúry k sviatkom Veľkej noci patrili i obrady a zvyky predchádzajúcich dvoch týždňov, ktoré mali urýchliť koniec zimy a podporiť nový vegetačný cyklus v prírode. Bezpochyby mali veľmi úzky vzťah k poľnohospodárstvu a práci na poli.